Druhé predstavenie

Druhá hra sa volá Aróma nežnosti a je to absurdná dráma. Hlavná hrdinka sa rozhoduje medzi baletom a láskou. Jej život nie je jednoduchý, vlastný otec ju bije a zneužíva, priateľ prekoná haváriu a oslepne a pod...

Moja rola je pozitívna, zobrazujem prehnane zbožné dievčatko ktoré sa stále len modlí k Bohu a ostatným tým leziem na nervy.

Ďalšou úlohou bolo, že sme každý menili scénu, počas jednotlivých výstupov, čo sa muselo vopred presne naplánovať, aby sme vedeli, čo kam máme dať, čo má byť na scéne a čo nie. Mali sme na to len niekoľko sekúnd, počas ktorých sa na scéne svetlo stlmilo a bola tam tma.

Keď sme hrali túto hru, tak nás poprosili z jednej nemenovanej televízie, či by si nás na predpremiére (skúška v deň pred premiérou) nemohli natočiť. Doteraz som vďačná že sme mali túto predpremiéru, lebo keby sa mi to, stalo na premiére, tak ma to bude riadne mrzieť. A čo sa vlastne stalo?

V jednej scéne, sme potrebovali, aby bol počuť ozajstný výstrel. Doma máme poplašnú pištoľ, tak som sa toho ujala a strieľala zo zákulisia. Ani v sne by ma nenapadlo, že počas skúšok predtým sme vystrieľali všetky náboje, ktoré boli v pištoli. 

Počas predpremiéry som vystrelila a namiesto očakávaného výstrelu, sa ozval len treskot zásobníku, čo sa mi otvoril a padol na zem a za ním bolo počuť padanie nábojov, ich následné kotúľanie sa po drevených parketách, plus môj „vybraný slovník“, ktorý normálne v živote nepoužívam, ale naozaj som sa v tej chvíli neudržala...

Každú divadeľnú hru sme nacvičovali asi 5 mesiacov. A nepamätám si jedinú skúšku na ktorej by sme sa nesmiali. Som šťastná, že som bola súčasťou tohto všetkého.