Moja prvá mačka

Ak už niečo teraz tušíte, tak tušíte správne. Priniesol mi čierneho kocúra ktorý už nevyzeral na to že je ešte malý.  

Mal už asi pol roka, bol veľmi chudý a bál sa, takže mi hneď vbehol do izby a schoval sa mi pod skriňu. Naše prvé dve noci boli hrozné, ja som ich preplakala a on ma nechápal. Chcel spať v mojej posteli v perine, lenže ja som si predtým naštudovala, že ako si zviera naučím tak takého ho budem mať stále. Chcela som aby spal na svojom mieste čo mal na spanie a nevedela som mu to nijakým spôsobom vysvetliť.

Dnes keď si na to spomeniem tak sa musím smiať na tom. Už ho mám takmer tri roky a lepšie sa vzájomne poznáme, rozumieme si a máme sa radi. Nevymenila by som ho za nič na svete a myslím že ani on mňa. Čo sa týka jeho mena, tak to je trošku zložité, oficiálne sa volá Satyricon avšak v rodine sa toto meno nepresadilo a takže nedobrovoľne sa volá Miško.