Prvé predstavenie

Prvá hra, s názvom Sestra, je tragikomédia. Zobrazuje život dievčaťa, ktoré je v obraze spoločnosti blázon. Má vidiny. Myslí si, že sa jej niekto zjavuje a chce jej ublížiť, ale v skutočnosti, je génius vo fyzike a naozaj za ňou chodí osoba, ktorá si hovorí Svedomie a znepríjemňuje jej život. Hra je dopĺňaná vtipnými scénami, unikátnou improvizáciou, ktorú osobne na tom najviac zbožňujem, a taktiež aj smutnými scénami- koniec je tragický.

Moja rola je negatívna, zobrazujem už spomínané Svedomie. Dialóg vediem v zásade len s hlavnou hrdinkou, o ktorej si všetci myslia, že je blázon a nikto iný okrem nej ma nevidí.

Ako „pikošku“ z tejto hry uvádzam scénu, kde som bola na pódiu s hlavnou hrdinkou. Tvárila som sa urazene a čítala si knihu... Hrdinka ma mala ohriaknuť aby som odišla a dala jej pokoj, avšak tieto slová od nech neprichádzali. Jedným okom som sa na ňu pozrela a okamžite pochopila, že jej tento kúsok textu "vypadol" (vôbec sa tomu nečudujem, pretože mala najviac textu a keď sa učíte dialóg tak vám nestačí, naučiť sa len svoj text, musíte vedieť čo vám hovorí druhá postava a kedy jej máte odpovedať... a celkovo to nie je len o texte, ale aj o mimike, o gestách,...). Knihu ktorú som čítala, som mala dvihnutú v úrovni úst, čiže nikto z obecenstva nevidel, že aj keď sedím vedľa nej, tak jej našepkávam.