Divadlo
Milujem umenie a milujem divadlo! Mnoho ľudí nechodí do divadla, avšak prichádzajú o veľa. Nehovorím, že každá hra je úžasná a každého bude baviť, môj názor vychádza z toho, že som v minulosti bola súčasťou dvoch amatérskych divadelných predstavení. Vystupovali sme pod názvom divadelný súbor Talitha a zúčastnili sme aj v Trnave na súťaži. Scenáre oboch hier napísala, teraz už bývalá, spolužiačka.
A prečo ma to toľko fascinuje? Viete, každému sa môže stať, že dostane občas trému, alebo mu niečo vypadne, alebo niekomu inému vypadne text a teraz ste na pódiu. V hľadisku sú ľudia, či už známi alebo neznámi a vy nemôžete zostať ticho! Musíte niečo urobiť a to niečo sa volá improvizácia. Vo filme, keď hercovi vypadne nejaký text tak sa vypne kamera a natáča sa od poslednej scény a potom sa to vystrihne. Ale v divadle nie je žiadna kamera! Musíte improvizovať a nie ste v tom sami. Na scéne sú aj iní účinkujúci, s ktorými sa musíte zosúladiť!
Divadlo
Prvé predstavenie
01.12.2012 16:58Prvá hra, s názvom Sestra, je tragikomédia. Zobrazuje život dievčaťa, ktoré je v obraze spoločnosti blázon. Má vidiny. Myslí si, že sa jej niekto zjavuje a chce jej ublížiť, ale v skutočnosti, je génius vo fyzike a naozaj za ňou chodí osoba, ktorá si hovorí Svedomie a znepríjemňuje jej život. Hra je dopĺňaná vtipnými scénami, unikátnou improvizáciou, ktorú osobne na tom najviac zbožňujem, a taktiež aj smutnými scénami- koniec je tragický.
Moja rola je negatívna, zobrazujem už spomínané Svedomie. Dialóg vediem v zásade len s hlavnou hrdinkou, o ktorej si všetci myslia, že je blázon a nikto iný okrem nej ma nevidí.
Ako „pikošku“ z tejto hry uvádzam scénu, kde som bola na pódiu s hlavnou hrdinkou. Tvárila som sa urazene a čítala si knihu... Hrdinka ma mala ohriaknuť aby som odišla a dala jej pokoj, avšak tieto slová od nech neprichádzali. Jedným okom som sa na ňu pozrela a okamžite pochopila, že jej tento kúsok textu "vypadol" (vôbec sa tomu nečudujem, pretože mala najviac textu a keď sa učíte dialóg tak vám nestačí, naučiť sa len svoj text, musíte vedieť čo vám hovorí druhá postava a kedy jej máte odpovedať... a celkovo to nie je len o texte, ale aj o mimike, o gestách,...). Knihu ktorú som čítala, som mala dvihnutú v úrovni úst, čiže nikto z obecenstva nevidel, že aj keď sedím vedľa nej, tak jej našepkávam.
Druhé predstavenie
01.12.2012 16:59
Druhá hra sa volá Aróma nežnosti a je to absurdná dráma. Hlavná hrdinka sa rozhoduje medzi baletom a láskou. Jej život nie je jednoduchý, vlastný otec ju bije a zneužíva, priateľ prekoná haváriu a oslepne a pod...
Moja rola je pozitívna, zobrazujem prehnane zbožné dievčatko ktoré sa stále len modlí k Bohu a ostatným tým leziem na nervy.
Ďalšou úlohou bolo, že sme každý menili scénu, počas jednotlivých výstupov, čo sa muselo vopred presne naplánovať, aby sme vedeli, čo kam máme dať, čo má byť na scéne a čo nie. Mali sme na to len niekoľko sekúnd, počas ktorých sa na scéne svetlo stlmilo a bola tam tma.
Keď sme hrali túto hru, tak nás poprosili z jednej nemenovanej televízie, či by si nás na predpremiére (skúška v deň pred premiérou) nemohli natočiť. Doteraz som vďačná že sme mali túto predpremiéru, lebo keby sa mi to, stalo na premiére, tak ma to bude riadne mrzieť. A čo sa vlastne stalo?
V jednej scéne, sme potrebovali, aby bol počuť ozajstný výstrel. Doma máme poplašnú pištoľ, tak som sa toho ujala a strieľala zo zákulisia. Ani v sne by ma nenapadlo, že počas skúšok predtým sme vystrieľali všetky náboje, ktoré boli v pištoli.
Počas predpremiéry som vystrelila a namiesto očakávaného výstrelu, sa ozval len treskot zásobníku, čo sa mi otvoril a padol na zem a za ním bolo počuť padanie nábojov, ich následné kotúľanie sa po drevených parketách, plus môj „vybraný slovník“, ktorý normálne v živote nepoužívam, ale naozaj som sa v tej chvíli neudržala...Každú divadeľnú hru sme nacvičovali asi 5 mesiacov. A nepamätám si jedinú skúšku na ktorej by sme sa nesmiali. Som šťastná, že som bola súčasťou tohto všetkého.